Chcela som premeniť svoju vášeň na biznis. Dopadlo to ale úplne inak
Mojím snom bolo robiť to, čo milujem, a dostávať za to peniaze. Proste premeniť svoju vášeň na biznis, tak ako sa o tom všade hovorí. Nikto ma nevaroval, že takto sa vzrušujúca vášeň môže premeniť na každodennú prácu a tvrdú drinu! Kde som urobila chybu? Tu je môj príbeh.
Mojou vášňou vždy boli kone. Od detstva ma neodolateľne priťahovali, všade som ich kreslila. Keď som potom uvidela v rozprávke Popelku jazdiť na jej bielom Juráškovi, okamžite som vedela, že presne toto chcem aj ja. „Keď budem veľká, kúpim si koňa a budem s ním cválať po lúkach. Bude ma poslúchať a budeme si rozumieť aj bez slov“, sformovala som si ako 5-ročná jasnú predstavu o svojej „dospeláckej“ budúcnosti.
Samozrejme, že ako to už s detskými snami býva, ich realizácia nie je taká jednoduchá. Dospelácky život je oveľa zložitejší. Prvá príležitosť začať sa učiť jazdiť na koni sa mi naskytla, až keď som mala 26 rokov. Po nejakom čase už mi ale nestačilo iba dochádzať raz do týždňa do jazdeckého klubu. Vadilo mi, že musím čakať, kedy bude voľný termín, ktorý kôň bude k dispozícii, že si nemôžem vybrať či chcem ísť jazdiť „do trénu“ alebo na jazdiareň. Chcela som viac slobody! Chcela som svojho koňa, za ktorým môžem zájsť kedy mi napadne a ísť na ňom kam len chcem. Aspoň tak som si to predstavovala, keď som si ho kupovala.
Čoskoro sa však ukázalo, že realita mala od môjho detského sna veľmi ďaleko. Zistila som, že ak by som chcela mať z koňa naozaj parťáka, výcvik si vyžaduje fúru času. Lenže kde ho vziať? Ak som chcela mať peniaze na nájom za ustajnenie, musela som chodiť do práce. Svoj čas som ešte potrebovala venovať aj manželovi a našim dvom malým deťom, starostlivosti o domácnosť a o psa... a tak za koňom sa mi podarilo zájsť akurát občas cez víkend. Takto som si to rozhodne nepredstavovala!
Namiesto šťastia zo splneného sna som sa cítila frustrovaná a rozpoltená. Neustále som zápasila s časom a s výčitkami svedomia. Keď som si cez víkend utrhla čas na jazdenie, mala som výčitky, že sa nevenujem dostatočne deťom a rodine. Keď som sa pokúsila obmedziť kvôli jazdeniu čas v práci, bola som v strese že nebudem mať peniaze na ustajnenie. Keď som kvôli práci a deťom dlho nebola za koňom, namiesto pohodového jazdenia som musela celý výcvik začínať vždy odznova. Pochopila som, že takto to pokračovať nemôže, musím nejako vyriešiť tento večný trojuholník.
Rodina bola vždy priorita, tam nebolo čo zmeniť alebo ubrať. Zostávalo buď predať koňa, alebo nájsť iný spôsob zarábania peňazí. Svojho sna som sa v žiadnom prípade nechcela vzdať. Vymyslela som teda spôsob, ako by som mohla svoju lásku ku koňom pretaviť na biznis. Môj plán spočíval v tom, že si vybudujem ranč s koňmi niekde uprostred prírody. Budem ponúkať ustajnenie a tréning koní, učiť ľudí jazdiť, organizovať niekoľkodňové zážitkové vychádzky prírodou na koňoch... Budem celé dni s koňmi v prírode, proste romantická idylka.
Odišla som teda zo zamestnania rozhodnutá vykročiť za svojím snom. Prijala som prácu ošetrovateľky koní v jazdeckom klube a prihlásila sa na štúdium učiteľa jazdy na koni. Tešila som sa, ako sa budem starať o kone, učiť decká jazdiť, a popri tom získam cenné skúsenosti potrebné k prevádzkovaniu môjho vlastného ranča.
Zo začiatku mi všetko pripadalo úplne skvelé. Práca s deťmi a koňmi ma veľmi bavila. A po mesiaci som si už začínala pripadať ako tá Popelka. Bohužiaľ iba v tom, že som celé dni tvrdo pracovala a asistovala iným pri tom, čo mne nebolo dovolené. Každý deň vrátane víkendov som nakŕmila kone, vyviedla ich do výbehu, vykydala hnoj, na obed ich zase doviedla z výbehu, skontrolovala a nakŕmila. Priebežne som čistila a sedlala kone pre iných, učila ich jazdiť a pomáhala im tak splniť si sen, ktorý sa mne stále viac a viac vzďaľoval. Lebo ja som sa po práci namiesto jazdenia ponáhľala domov uťahaná ako kôň postarať sa o rodinu, psa a domácnosť. Hoci som celé dni trávila s koňmi, v skutočnosti som na vlastné jazdenie mala ešte menej času ako predtým. Navyše som si už po prvej výplate zrátala, že takto si na ten svoj ranč rozhodne nenašetrím.
Vydržala som to skoro pol roka, kým som si definitívne priznala, že som sa mýlila a táto cesta nie je pre mňa. Skúsenosť to ale bola na nezaplatenie. Uvedomila som si, aké to je zaväzujúce chovať zvieratá, o ktoré sa treba denne starať, koľko fyzickej práce to obnáša, aké organizačné, finančné, personálne a iné problémy treba neustále v takejto prevádzke riešiť… A pochopila som, že toto všetko ja vlastne vôbec NECHCEM! Ja milujem jazdenie na koni pre ten pocit slobody, zážitok z rýchlosti, adrenalín z dobrodružstva a nepredvídateľných situácií, spojenie duší a splynutie s koňom a s prírodou.
Došlo mi, že pri vytváraní môjho biznis plánu som nebrala do úvahy svoje silné a slabé stránky, a nevnímala som, ktorá esencia spojená s koňmi je pre mňa taká lákavá. Bez tohto pochopenia celý môj sen bol iba ilúzia, vzdušný zámok bez akéhokoľvek reálneho základu. Neobsahoval nič z toho, po čom som túžila, práve naopak - vyžadoval kvality, ktoré nemám a nikdy nebudem mať.
A tak mám teraz iba jedného koňa, na ktorom sa preháňam po lúkach, a starostlivosť prenechávam majiteľke jazdeckého klubu. Jej príbeh je iný. Aj jej vášňou sú kone, a tak prevádzkuje Jazdecký klub a stará sa o 20 svojich aj cudzích koní. Čistí im boxy, kŕmi ich, zaobstaráva seno, slamu, rieši veterinárnu starostlivosť, venuje sa výuke jazdenia, veľa, veeeeľa roboty je s takou stajňou. Ale toto je jej život, jej rozhodnutie, a jej to „živiť sa svojou vášňou“ takto funguje. Každý to máme inak. A to je dobre, lebo takto sa skvele dopĺňame. Nefunguje jednotný návod pre všetkých, jeden univerzálny model.
Zisti, či sa dá tvoja vášeň premeniť na biznis alebo nie. Poznaj sám seba, zapíš si do myšlienkového kompasu YeahCoach Kto si a aké sú tvoje skutočné životné hodnoty. To ti ušetrí mnoho trápenia času i peňazí. Či tak alebo tak, nevzdávajte sa SVOJICH SNOV.